Transceiver je zariadenie na konverziu signálu, zvyčajne označované ako transceiver z optických vlákien. Vznik transceiverov s optickými vláknami konvertuje krútenú dvojlinku elektrické signály a optické signály na seba, zaisťuje hladký prenos dátových paketov medzi oboma sieťami a zároveň predlžuje limit prenosovej vzdialenosti siete zo 100 metrov medených drôtov na 100 kilometrov (jednorežimové vlákno).
S neustálym vývojom technológie sa stalo súčasným trendom, že vysokorýchlostná sériová technológia VO nahrádza tradičnú technológiu paralelných I/O. Najvyššia rýchlosť rozhrania paralelnej zbernice je 133 MB/s ATA7. Prenosová rýchlosť poskytovaná špecifikáciou SATA1.0 vydaná v 2003 dosiahla 150 MB/s a teoretická rýchlosť SATA3.0 dosiahla 600 MB/s. Keď zariadenie pracuje vysokou rýchlosťou, paralelná zbernica je náchylná na rušenie a presluchy, čo značne komplikuje zapojenie. Použitie sériových transceiverov môže zjednodušiť návrh rozloženia a znížiť počet konektorov. Sériové rozhrania tiež spotrebujú menej energie ako paralelné porty s rovnakou šírkou pásma zbernice. A pracovný režim zariadenia sa zmení z paralelného prenosu na sériový prenos a sériová rýchlosť sa môže zdvojnásobiť so zvyšujúcou sa frekvenciou.
Vstavaná úroveň rýchlosti Gb na báze FPGA a výhody architektúry s nízkou spotrebou energie umožňujú dizajnérom používať efektívne nástroje EDA na rýchle vyriešenie problému zmien protokolu a rýchlosti. Vďaka širokému použitiu FPGA je transceiver integrovaný v FPGA, čo sa stalo efektívnym spôsobom riešenia problému prenosovej rýchlosti zariadenia.